Väčšinou nestačia. Vetracie škáry pod odkvapmi zaisťujú náhradný vzduch pre vetranie. Odvetrávacie otvory musia byť umiestnené čo najvyššie, napr. v štítových trojuholníkoch, pod hrebeňom alebo alternatívne sa môžu na hrebeň inštalovať podtlakové ventilátory alebo hrebeňové odvetranie. Bez odvetrávacích otvorov sa v hornej časti vetracieho priestoru strechy hromadí teplý a vlhký vzduch, z ktorého sa pri studenšom počasí kondenzuje vlhkosť do drevenej konštrukcie. Je teda potrebné strechu týmito prvkami odvetrať.

Obyčajne asi polovica problémov so strechou súvisí s inými príčinami ako s hydroizoláciou alebo so zatekaním. Problémy s kondenzáciou vlhkosti sú veľmi časté. Pokiaľ sa v strešnej konštrukcii používa tesná parozábrana (aj tesnenie priechodiek musí byť parotesné), môžu sa takéto problémy skoro úplne odstrániť. Pokiaľ nie je úplne efektívne vybudované odvetranie strešnej konštrukcie, musí byť parozábrana v pôdnom priestore o to tesnejšia.

Každá doska s perom a drážkou sa musí pribiť dvoma dostatočne dlhými galvanizovanými klincami (obyčajne 75 mm) na každý priehradový nosník. Pri suchom drevenom materiály je potrebné nechať malé medzery (1-2mm) medzi doskami kvôli napučaniu dreva, pretože drevo napučiava a zmršťuje sa (šírka aj hrúbka) až o 5-10% pri kolísaní poveternostných podmienok. Spoje dosiek musia byť na priehradových nosníkoch. Pokiaľ sa používajú dosky, ktoré majú pero a drážku na koncoch, nesmú byť spoje medzi priehradovými nosníkmi vedľa seba, ale medzi jednotlivými spojmi musia byť 2-3 celistvé dosky.

Namiesto dosiek s perom a drážkou možno pod bitúmenovú krytinu použiť proti vlhkosti odolné stavebné dosky (napríklad OSB dosky) a za určitých podmienok aj hrubé dosky bez pera a drážky.
Pri použití hrubých dosiek môže sukovitosť alebo sklon vlákien materiálu pôsobiť problémy. Pri dimenzovaní a inštalácii proti vlhkosti odolných stavebných dosiek je potrebné dodržovať návody výrobcu. Dosky bez pera a drážky musia byť silnejšie ako dosky s perom a drážkou, pretože sa dosky vzájomne nepodopierajú. Na doskách bez pera a drážky tiež ľahko vznikajú nerovnosti pri �??skrútení" dosiek počas vysychania, ktoré môže šindeľ kopírovať. Podklad by mal byť čo najsuchší a najrovnejší.

Obyčajne nie je potrebné odstraňovať sneh zo strechy obytných budov (rodinných, radových a poschodových domov), pokiaľ je krytinovým materiálom bitúmenová krytina so sypaným povrchom. Konštrukcie používané pre strechy takýchto budov vydržia bez problémov zaťaženie snehom. Nie je potrebné odstraňovať sneh ani kvôli riziku padania snehu, pretože sneh nekĺže po bitúmenovom páse so sypaným povrchom. Pri strechách, ktorých krytinovým materiálom sú škridle alebo plech, vznikajú situácie, kedy kvôli bezpečnosti osôb na ulici alebo na dvore je potrebné odstrániť sneh zo strechy, pretože inak môže sneh dokonca ohroziť život osôb, pohybujúcich sa okolo budovy.

Pokiaľ je možné inštalovať pod dosky medzi všetkými priehradovými nosníkmi dosky vhodnej veľkosti (dosky, 50x50 fošne apod.) a naskrutkovať do nich každú dosku, možno nerovnosti odstrániť , a v tom prípade nie je potrebné dosky vymeniť. Ale pokiaľ sú dosky zhnité, je samozrejme potrebné ich vymeniť.

Ak špička lepenkového klinca zostane vo vnútri podkladovej dosky, začne klinec postupne vystupovať z dosky kvôli napučaniu a zmršťovaniu dreva spôsobenému kolísaním vlhkosti a klinec tak začne narušovať celistvosť celoplošného lepenia. V krytine z bitúmenových strešných šindľov sa príznaky (zatekanie) začínajú vyskytovať obyčajne po 10-15 rokoch. Pri použití bitúmenových strešných šindľov, ktorých životnosť je desiatky rokov (40-60 rokov), môže chybne zvolená dĺžka klincov znížiť životnosť strechy v najhoršom prípade o desiatky rokov.

Šindle sa pribíjajú nad zárezom, kde klince prejdú skrz dva šindle a súčasne pritlačia lepkavý povrch šindľa pevne k povrchu predchádzajúceho šindľa. Tým sa zaistí zalepenie, každý šindeľ sa teda pribije 8 klincami (4 vlastný pás a 4 prebitím v ďalšej vrstve) a teda nehrozí roztrhnutie šindľov okolo klincov. Pokiaľ sa šindle pribijú pri hornom okraji, môže byť výsledkom roztrhnutie tenkého (plocha bez lepidla) horného okraja počas búrky, kedy sa môže uvoľniť celý pás alebo viac pásov.

Na strechách s menším sklonom ako 1:5 môže vznikať tlak vody, pri ktorom nemožno zaručiť tesnosť konštrukcie. Na strechách s menším sklonom sa používajú krytiny s tesnými spojmi.

Aj na strmších strechách so môžu vyskytnúť situácie, kedy voda nemôže normálne odtekať zo strechy. Takéto situácie sú typické na jar pri topení snehu. Vtedy môžu sneh a ľad zabrániť odtekaniu vody a tlak nahromadenej vody tak pôsobí na spoje strešných šindľov. Voda pretekajúca spojom by sa mohla dostať k podkladovým doskám a spôsobiť ich napučanie , keby pod šindľami nebol podkladový pás. Podobný jav môže nastať pri lejaku a pri silnom vetre. Vplyvom vetra môže voda aj na strmej streche stúpať smerom nahor a pôsobiť tlak na spoje. Rôznorodé strechy podľa terajšieho stavebného štýlu zvyšujú výskyt rôznych rizík pri realizácii detailov. Správne nainštalované podkladové lepenky zaisťujú aj v týchto prípadoch vodotesnosť strechy.

Pri určitých podmienkach začne na bitúmenových strešných šindľoch rásť mach. Pravdepodobnosť výskytu machu je väčšia, ak je v bezprostrednej blízkosti strechy veľa stromov. Vplyv na to majú aj hodnota pH okolitej pôdy a vegetácia v okolí. Povrch strešného šindľa je z kameňa a na kameňoch a skalách rastie mach aj v prírode. Je však potrebné pravidelne mach zo strechy odstraňovať. Prvým krokom je kefovanie na jar alebo na jeseň (nie pri teplom počasí v lete). Pokiaľ to nestačí alebo sa to nevykoná, môže sa mach odstrániť aj chemickými prostriedkami. Pretože existujú rôzne druhy machov, nepôsobia rovnaké prostriedky na všetky druhy (máme rôzne skúsenosti). Prostriedky určené k odstráneniu machu možno kúpiť v železiarstvach. Takéto prostriedky sú mi. Boracol 10 Rh a Homeenpoisto1(Tikkurila) a ďalšie dostupné na danom trhu.

Pravdepodobná príčina je použitie príliš krátkych lepenkových klincov alebo sponiek. Pokiaľ špičky klincov (alebo sponiek) neprejdú doskou, začínajú klince vystupovať z dosiek kvôli kolísaniu vlhkosti dreva (napučanie a zmršťovanie). Zalepenie na rohoch šindľov sa začína postupne uvoľňovať. Voda sa dostáva pod šindeľ a ďalej cez klince do dosiek, ktoré napúčajú a problém sa zhoršuje. Odporúčame kontaktovať technické poradenstvo firmy Katepal Oy.

Na vnútorných rohoch a pri lemovaní komína sa môžu použiť úžľabinové pásy Super-Pintar (70 cm široký bitúmenový pás, dĺžka role 10 m). Na vnútorných rohoch a pri lemovaní komínov sa nesmú používať univerzálne odkvapové¬/hrebeňové pásy. Presnejšie návody sú v baleniach a na našej domovskej stránke oficiálneho predajcu.

Na konštrukciu úžľabia sa musí použiť podkladová lepenka a úžľabinový pás podľa návodu. Plech nesmie byť inštalovaný do úžľabia. Dôvodom k tomu je veľký koeficient tepelnej rozťažnosti kovu. Povrchová teplota strechy môže kolísať až o 130 stupňov medzi horúcimi dňami v tele a najväčšími zimnými mrazmi. Veľké tepelné výkyvy plechov pôsobia silné zaťaženie na pripevnenie plechov a na zalepenie pásov na plechy. V úžľabiach sa tiež zhromažďuje najviac snehu a ľadu, a tým sa kumuluje príliš veľa zaťažovacích činiteľov v miestach, kde tiež tečie najviac vody.

Dôvodom sú dlhoročné zlé skúsenosti a to, že takto vyhotovený okraj nevydrží do konca životnosti terajších bitúmenových výrobkov. Klince pribité do podkladovej dosky pri dolnom odkvape vystupujú z dreva a pás ohnutý cez okraj sa potom môže ľahko roztrhnúť. Cez uvoľnený klinec sa potom voda kvapkajúca cez okraj dostane ku krajnej doske, ktorá postupne zhnije. Bezvýhradne odporúčame použitie oceľových odkvapov pri dolných a tiež pri štítových okrajoch.

Skôr sa pri odkvapoch používali odkvapové role, ale teraz vždy odporúčame použitie odkvapových pásov. S krátkym (1m) odkvapovým písom sa lepšie manipuluje a lepšie sa tiež inštaluje rovno podľa odkvapovej línie. Odkvapový pás je vlastne strešný šindeľ s rovnými okrajmi, ktorého spoje sú pokryté ďalšou vrstvou šindľov. Odkvapovými pásmi sa tiež ušetrí materiál, pretože sa strata materiálu zmenšuje tým, že sa z �??nadbytočných" odkvapových pásov urobia zalomením a roztrhnutím hrebeňové pásy (3ks).

Dolný okraj je možné urobiť aj bez odkvapnice napr. použitím odkvapu tradičného typu. V tom prípade sa na okraj pripevní doska s pologuľatým výrezom, okolo ktorého sa ohne kus (35 cm) vystrihnutý z povrchového pásu (Super-Pintari).
Neodporúčame ohnutie pásu zo strechy priamo cez okraj a jeho pribitie na predný okraj dosiek. Takéto riešenie nie je v súlade s našimi záručnými podmienkami.

V zásade by sa inštalácia šindľov mala vykonávať pri teplých podmienkach, kedy aj výsledok bude určite najlepší. Niekedy je však dôležité vykonať inštaláciu aj pri chladnejších podmienkach. Vtedy je potrebné zohľadniť nasledujúce:
1. Strešné šindle sa bez zahrievania lepkavých povrchov nezlepia skôr ako ďalšie leto.
2. Strešné šindle môžu v niektorých miestach kvôli tuhosti spôsobenej zimou zostať čiastočne uvoľnené od dolného šindľa, a tým lepkavý povrch môže vyschnúť a zoxidovať, čo zabráni riadnemu zlepeniu bez zahrievania.
3. Obyčajne sa šindle na strechách orientovaných na juh a na západ zlepia bez problémov ďalšie leto, ale v zlepený šindľov najmä na strechách orientovaných na sever sa môžu vyskytnúť problémy.
4. Utesnenie priechodiek, lemov, vnútorných rohov atď. miest, kde je potrebné použiť tesniace lepidlo K-36, je veľmi ťažké.
Ak stavba strechy bude vykonaná na jeseň alebo v zime, odporúčame použiť len podkladový pás a vykonať inštaláciu strešných šindľov až na jar alebo v lete.

Pokiaľ sa ako podkladový pás používa Super-Alusmatto, je možné nechať na streche cez zimu len podkladové pásy. Pokiaľ sa ako podkladový pás použije U-EL 60/2200, je potrebné použiť špeciálne opatrenia na zaistenie nepoškodenosti pásov na streche.

Bitúmenová plsť z žiadnom prípade nie je dostatočná ako podkladová vrstva. Plná záruka na 15 rokov pre bitúmenové strešné šindle platí však iba pri použití v inštalačnom návode určenej podkladovej lepenky.

Pohyb na strmej streche je ťažký a rebríky a lešenie prekáža pri inštalácii strešných šindľov.
Jednoduchý spôsob ako urobiť protisklzové zábrany je uvedený nižšie:
1. Lešenie sa oprie o dolný odkvap a jeho pomocou sa pokrytie strechy vykoná tak vysoko, ako to ide.
2. Na už nainštalované strešné šindle sa pripevní rovná fošňa (50x100), uprostred ktorej sú predom prevŕtané 10 mm diery presne po 1000 mm. Tieto diery sa umiestnia k rohom určitej rady šindľov. Dotyčné rohy sa ohnú nahor a fošňa sa pri týchto ohnutých rohoch zaskrutkuje skrutkami 8x80 mm do podkladových dosiek skrz dolné šindle. Je dôležité utiahnuť skrutky tak, aby sa fošňa vôbec nehýbala. Pri šliapnutí na fošňu je dôležité byť opatrný, aby sa ohnuté rohy šindľov nepoškodili. Podobné fošne sa pripevňujú po vhodných vzdialenostiach pri pokračovaní v práci smerom nahor. Keď je prvá strana strechy hotová až k hrebeňu, odstraňujú sa fošne postupne smerom dole. Diery, ktoré zostanú pod rohmi šindľov sa utesnia prostriedkom K-36. Zlepenie šindľov je potrebné skontrolovať, najmä vtedy, keď sa na lepkavom povrchu zachytili nečistoty alebo keď bol roh dlho ohnutý nahor. Druhá strana strechy sa urobí rovnakým spôsobom a fošne sa odstraňujú až po inštalácii hrebeňového krytia.

Obyčajne nie sú snehové zábrany pri bitúmenovej krytine potrebné ani na strmej streche. Ale pokiaľ sú snehové zábrany uvedené vo výkresoch stavebného povolenia, môže stavebný úrad odôvodnene vyžadovať ich inštaláciu, rovnako ako inštaláciu ostatných vecí, uvedených vo výkresoch. Pokiaľ je strešný materiál iný ako v pôvodnom pláne, je dôležité vziať do úvahy aj ostatné veci súvisiace so zmenou. Inak povedané, ak bude plechová krytina vymenená za bitúmenovú, je vhodné odstrániť snehové zábrany aj z výkresov.
Na strechách s bitúmenovými pásmi a bitúmenovými šindľami sa padaniu snehu zabráni sypaným povrchom. A to dokonca tak účinne, že aj keby sme chceli, aby sneh zišiel dole, nejde to inak ako pomocou lopaty alebo topením.

�?čelom snehových zábran je zabrániť padaniu snehu a ľadu zo strechy. Pretože sneh a ľad nezídu dole po bitúmenovej krytine, je úplne zbytočné vŕtať diery do neporušenej strechy. Snehové zábrany sa obyčajne umiestňujú blízko odkvapu, kde tečie najviac vody a kde sa tiež zhromažďuje ľad, ktorý zabraňuje v odtoku vody. Tak prečo by sa mali robiť zbytočne diery do izolácie v oblasti, ktorá je z hľadiska tesnosti najkritickejšia?

Lepenka sa môže inštalovať ako vodorovne, tak zvisle. Najdôležitejšie je, aby boli spoje tesné. Aby boli spoje tesné, musia byť pásy vedľa seba rovné a rovnako napnuté. Na strmých strechách odporúčame zvislú inštaláciu kvôli zabráneniu vzniku záhybov.

Pri vodorovnej inštalácii je pripevnenie pásov úplne rovno veľmi ťažké - čím strmšia je strecha, tým ťažšie to je. Na strmej streche je tiež napínanie pásu vo vodorovnej polohe ťažké. Preto vznikajú malé záhyby, keď pás zostane napríklad aj len trochu voľný alebo nerovný.

Modifikovaný bitúmen je bitúmen obohatený kaučukom. Na modifikovanie sa používa SBS elastomer. Modifikovaný bitúmen je elastický aj pri studených podmienkach (preťaženie pri pretrhnutí pri 30 stupňovom mraze je pri väčšine výrobkov cez 30%), vydrží UV žiarenie podstatne lepšie ako oxidovaný bitúmen a jeho bod mäknutia je vyšší ako pri oxidovanom bitúmene. Životnosť modifikovaných výrobkov je vo veľa prípadoch až dvojnásobná v porovnaní s výrobkami z oxidovaného bitúmenu. V súčasnej dobe vyrába Katepal všetky bitúmenové pásy a bitúmenové strešné šindle z SBS modifikovaného bitúmenu.

Problémy so zatekaním, pretože tlak vody vznikajúci na streche s malým sklonom je väčší.
Pri výbere krytiny je vždy potrebné najprv zistiť minimálny sklon pre použitie krytiny.

Príliš krátke klince postupne vystupujú z podkladových dosiek a zároveň zdvíhajú pás alebo šindeľ, čo vedie k uvoľneniu spojov.

Sponkovač nie je vybavený obmedzovačom hĺbky úderu, ale hĺbka sa nadstaví regulátorom tlaku kompresora. Preto ide sponka v mäkkom dreve príliš hlboko (prereže sa skrz pás alebo šindle) a v tvrdom dreve a v miestach sukov príliš plytko a pás alebo šindeľ zostáva uvoľnený.

Vlhkosť kondenzuje do strešnej konštrukcie a pôsobí napučanie podkladových dosiek. V najhoršom prípade vzniká poškodenie hnilobou počas veľmi krátkej doby. Môže sa vyskytnúť aj zatekanie kondenzátu.

Vlhkosť sa dostane do konštrukcie (najmä v zime), čo môže spôsobiť veľké problémy s kondenzáciou a/alebo poškodenie hnilobou.

Najčastejšie sa vyskytuje zatekanie v úžľabiach, najmä na jar počas topenia snehu a neskôr aj za lejakov po celý rok.

V najhoršom prípade sa dosky začínajú zdvíhať počas prvej veľmi vlhkej jesene, čo spôsobí roztrhnutie hydroizolácie a tým aj zatekanie.

Konštrukcia nevydrží normálny pohyb na streche, čo môže spôsobiť roztrhnutie vodoizolácie pri pohybe na streche alebo vplyvom snehu a ľadu.

Zatekanie pri lemovaní komína.

Klince prejdú skrz len jeden šindeľ a nepritlačia lepkavý povrch šindľa k povrchu predchádzajúceho šindľa. V najhoršom prípade sa môže počas búrky uvoľniť celá krytina.

Zle, klinec musí prejsť cez dosku.

Zle, pre suché drevo je potrebné nechať medzery pri napučaní medzi doskami (1-2 mm)

Zle, pokiaľ pri hrebeni nie sú odvetrávacie otvory, kondenzuje sa vlhkosť pod hrebeňom v hornej časti neodvetrávaného priestoru.

Zle, pri hrebeni musia byť odvetrávacie otvory a vzduch musí mať výstupy medzi všetkými priehradovými nosníkmi (v prípade potreby je dôležité použiť hrebeňové odvetranie).